Prejav igumena Michala Dandára u príležitosti eparchiálného zhromaždenia Pražskej pravoslavnej eparchie 22.11. 2014

22.11.2014

Vaše Vysokopreosvientenstvá, Vaše Vysokopreosvietenosť,

veľadôstojní a milí duchovní otcovia, drahí bratia a sestry v Christu,


v samotnou úvode mi dovoľte uistiť Vás, že neprichádzam medzi Vás ako niekto cudzí, ba naopak.

Už od mojej mladosti Hospoď Boh spojil moje životné cesty s našou cirkvou, najprv na Slovensku a neskvôr i tu v samotnej pražskej eparchii. 23 rokov som pôsobil priamo v Prahe, z toho 17 rokov som bol pražským arcidekanom a preto môžem povedať, že poznám dosť hlboko pomery v našej pravoslávnej církvi a pražské prostredie. V Prahe mám dodnes trvalý pobyt s dvojitým občianstvom, českým aj slovenským.

Kandidatúru som prijal preto, lebo som presvedčený, že stále môžem byť užitočný pre našu pravoslávnu cirkev v Českých krajinách a na Slovensku a ťažiť zo svojich životných a dušpastierských skúseností.  Čestne prehlasujem, že nemám absolútne žiadne skryté ambície ani kariérny rast. Túto kandidatúru na miesto eparchiálneho biskupa pražskej pravoslávnej eparchie vnímam predovšetkým ako službu Bohu a veriacemu ľudu. 

Na samotnú otázku, čo môžem priniesť pražskej eparchii, čím  môžem byť prospešný?

Odpoveď: Myslím si, že som už dostatočne ošľahaný a poučený životom svojim osobným, ale aj ostatných ľudí, s ktorými som sa jako duchovný doteraz stretol. Teda sú to hlavne životné skúsenosti zo svetského, ale aj duchovného života. Nie som sympatizantom experimentov a neočakávaných zvratov, naopak vždy som sa snažil a stále sa snažím byť človekom pokoja a mieru, a to aj v ťažkých chvíľách svojho života. Ponúkam teda skúsenosti, dodržiavanie ústavy a čestné a spravodlivé jednanie.

Som pripravený pre eparchiu tvrdo pracovať, ale tvrdú a zodpovednú prácu budem vyžadovať tak isto aj od všetkých členov eparchie. V prvom rade je dôležité stabilizovať a vytvárať potrebný pokoj pre pastoračnú prácu. Je nutné toto nie celkom ľahké obdobie, v ktorom sa práve nachádzame preklenúť bez akýchkoľvek ďalších vnútorných konfliktov a strát. Dôležitá je naša jednota v Bohu a vzájomná podpora a porozumenie. Ďalej koordinovať a dohľadať, ale hlavne spolupracovať a pomáhať v práci v arcidekanátoch, duchovným na farnostiach, v monastieroch. Dôsledne pracovať nad rozvojom církevných obcí, ktoré sú základnou jednotkou církvi. V súčasnej dobe má už Pražská eparchia početné zastúpenie v celej šírke svojich hraníc pôsobností, preto nie je momentálne prioritou zakladenie nových farností, ale upevnenie a rozvoj už existujúcich.

Nesmieme zabúdať, že súčasný problém miestnej cirkvi nijako nezmenšil bežné starosti a trápenia našich ľudí. Sú rovnaké jako před touto situáciou, ktorá v církvi nastala. A to ako uživiť rodinu, výchova detí, v prípade seniorov ako vyžiť z dôchodku, teda nič, čo by sa netýkalo aj každého z nás. Chcem preto pripomenúť, že pre každého pravoslávneho kresťana predstavuje cirkev pevný životný bod, istotu a útočisko v problémoch. Boží chrám je jim majákom pravdy, ktorý ich vedie k nádeji, že všetko sa dá s Božou pomocou zvládnuť. Čím skvôr začneme tuto našu aktuálnu situáciu riešiť, tým pravdivejšie a skutočnejšie bude tuto dôveru v človeku naša cirkev naďalej vzbudzovať.

Čo sa týka praktickej stránky ďalšieho rozvoja farností, tak popri zachovaniu plného liturgického života, je dôležité vytvoriť podmienky pre ďalšie aktivity veriacich, podporovať jejich vzájomne stretnutia a hlavne venovať sa deťom a mládeži. Na mnohých miestach sa tak aj deje a preto je z čoho čerpať skúsenosti a inšpirácie aj v tejto oblasti. Obecne zostáva v tomto smere spoločnou prioritou úspešný model mnohonárodnostnej eparchie, so slobodným rozhodovaním každej cirkevnej obce, ako v otázke cirkevného kalendára, tak aj v používaní bohoslužobného jazyka.

Ďalším dôležitým bodom pre rozvoj našej eparchie je finančné vyrovnanie cirkvi so štátom.  Je to veľmi dôležité, lebo na tomto vyrovnaní participuje aj pravoslávna cirkev v českých krajinách a naša eparchia bude s určitou čiastkou disponovať, hospodariť.  Eparchiálny biskup nie je organ, ktorý by mohol sám rozhodovať a nakladať s týmito  prostriedkami. Preto je veľmi dôležité si uvedomiť a myslieť na to,  že tieto financie nie sú pre jedinca alebo niejakú vybranú skupinu, ale sú a majú predovšetkým slúžiť k budúcej existencii života našej cirkvi. Za hospodarenie s týmito finančnými prostriedkami budeme plne zodpovední my všetci, predovšetkým zvolené orgány, členovia zvolených eparchialnych rád, prípadne členovia komisií. Úlohou eparchiálneho biskupa bude okrem iných povinností aj dbať na to, aby všetky rozhodnutia boli hospodárne podľa zákonov štátu a ústavy církvi. S touto témou bezprostredne súvisí aj zlepšenie materiálneho zázemia našich duchovných.

Doterajší štátny príspevok na platy duchovných a zamestnancov cirkvi nás doviedol do situácie, kedy kňažský plat sotva dosahuje na polovicu priemerného platu v ČR. Preto navrhujem ďalšiu dôležitú povinnosť vedeniu cirkvi s touto situáciou, nájsť vhodné ekonomické riešenie a vyrovnanie duchovenských platov do úrovne, z ktorej bude možné uživiť rodinu. Ovšem tieto kroky nesmú byť konané slepo a bez vyžadovania dôslednej duchovenskej zodpovednosti a práce na farnostiach. Samotná otázka finančného vyrovnania, význam a dôsledky pre našu cirkev platové podmienky, projekty pre budúce istoty cirkvi, to všetko by si zaslúžilo jednotne samostatné eparchiálne zhromaždenie.

Čo sa týka aktuálneho postavenia našej církvi vo spoločnosti, domnívam sa, že naše aktuálne problémy nemôžu zatieniť Cyrilometodejský odkaz, ktorý je v našej miestnej pravoslávnej tradícii stále živý. Dobré meno našej církvi, naša česť a miesto vo spoločnosti, to všetko je ďalej pevne spojené s hrdinstvom a mučeníckou obeťou svätého biskupa Gorazda a jeho spolupracovníkov.

Aj vďaka tejto obeti a snaživej práci svätého mučeníka Gorazda, je naša miestna církev účastníkom finančného vyrovnania so štátom. Máme teda aj my v tomto ohľade morálne záväzky a povinnosti. 

Tým najdvôležitejším, čo nás všetkých naozaj spája, je viera v Boha a láska k cirkvi.

Naďalej ostáva našou úlohou pre nás všetkých svedčiť v spoločnosti o pravde, že Christos vstal z mŕtvych. V tomto nesmieme nikdy poľaviť.

Vaše Vysokopreosvietenstva, Vaša Vysokopreosvietenosť, váženi delegáti,

posledné ťažké mesiace plné skúšok a pošpinená česť našej celej miestnej cirkvi, nemôžu zmazať to dobré, čo tu bolo za dlhé roky vykonané. Na záver mojho preslovu mi dovoľte poďakovať dobrotivému Bohu a Vám všetkým za česť, ktorá mi bola touto možnosťou, prehovoriť k Vám, preukázaná. Radujem sa spoločne s Vami všetkými, že máte možnosť vo všetkej otvorenosti a uprímnosti, vypočuť každého kandidáta a slobodne, z vlastnej vôle sa potom rozhodnúť.

Nech teda milostivý Hospoď Boh riadi Vaše kroky, a nech sa deje jeho svätá vôľa při dnešných voľbách. Ďakujem za pozornosť.

Další noviny
© 1999-2019PRAŽSKÁ EPARCHIE
oficiální stránky pražské eparchie
  Resslova 9a, Praha 2, 120 00
  mail: info@pravoslavnacirkev.cz, tel: +420 224 920 686
realizace: doublev design studio